NÁVRH PROJEKTU ODDYCHOVEJ ZÓNY VO VILBACHU (ako príležitosť Slovenskovešťanov zanechať budúcim generáciám svoj odkaz)

  Chcem Vám predstaviť návrh projektu, ktorý si kladie za cieľ prinavrátiť riečke Biela funkciu oddychovej zóny. Tento návrh treba vnímať v kontexte prebiehajúceho procesu schvaľovania projektu športovej strelnice, ktorá má byť vybudovaná na pravom brehu Vilbachu (neďaleko vodnej elektrárne). Vyzerá to tak, že ak nezabránime výstavbe strelnice, odoberieme našim potomkom šancu vybudovať plnohodnotnú oddychovú zónu pri riečke Biela. Je preto najvyšší čas, aby sme premýšľali o komplexnom pláne ochrany riečky Biela a jej okolie citlivo premenili na reprezentatívnu oddychovú zónu našej dediny.

  Možno si neuvedomujeme, ale nezáujem Slovenskovešťanov o Vilbach je jedným z dôvodov, prečo tvorcovia projektu strelnice dostali šialený nápad situovať strelecký areál v tomto priestore.
Povedané inak, keby tu existovala oddychová zóna – o ktorú by sa Slovenskovešťania s láskou starali – tak by si „strelci“ pravdepodobne nemysleli, že je to „zem nikoho“, resp. by museli počítať s väčším odporom Slovenskovešťanov (nehovoriac o tom, že ignorovali migračné koridóry vysokej zvery a hniezdiska chránených vtákov).

  Ako by mohla vyzerať oddychová zóna Slovenskej Vsi? Nad tým sme sa zamýšľali spolu s Jozefom Želonkom, ktorý je spoluautor petície proti výstavbe predmetnej športovej strelnice.

  Navrhujeme, aby nosnou osou oddychovej zóny sa stala poľná cesta, ktorá pararelne kopíruje koryto Vilbachu v našom chotári. Takéto riešenie vytvára podmienky na vybudovanie náučno – poznávacej cyklotrasy (pričom sa zachovajú doterajšie funkcie poľnej cesty). A nielen to! Po dohode s obcami Bušovce, Výborná a Lendak, môže pokračovať aj v chotároch týchto obcí. Nepremýšľať o tejto variante využitia riešeného územia v našom mikroregióne – keď vieme, že strategická cyklotrasa zo Spišskej Belej smerom na Starú Ľubovňu prechádza cez Vilbach – je prinajmenej krátkozraké. Veď budovanie asfaltových cyklotrás počíta s napojením na sieť poľných a lesných ciest – inak efektivita vynaložených peňazí na drahé asfaltové cyklotrasy je lajdácky znížená. Ak by sme hľadali najoptimálnejšiu alternatívu, ponúka sa možnosť prepojiť „poľnú“ cyklotrasu s „asfaltovou“ cyklotrasou, cez existujúci most na riečke Biela v chotári Lendaku. Takto by vznikol veľmi atraktívny okruh pre cyklistov: polovicu trasy by prechádzali po brehu Vilbachu (poľnej ceste) a druhú polovicu trasy absolvujú po cyklotrase, ktorá spája Spišskú Belu s Tatranskou Kotlinou.
  O vytvorení náučno – poznávacej cyklotrasy rozmýšľal Jozef Želonka už dávno. Dokonca jedno stanovište na tejto „cyklotrase“ v podstate už vybudoval: vytvoril malé „ZOO“ na rodinnej usadlosti, ktoré už mnohí ľudia objavili na prechádzke naším chotárom. Jozef Želonka z tohto dôvodu inštaloval náučnú tabuľu s informáciami o druhovom zložení chovaných zvierat, ktoré vidieť cez plot. Treba tiež oceniť, že v blízkosti náučnej tabule inštaloval lavičku, kde si môžu návštevníci na chvíľu oddýchnuť a kochať sa pohľadmi na okolitú prírodu.

  Ďalšou pridanou hodnotou oddychovej zóny by sa mohla stať ovocná alej vedľa poľnej cesty.
Kto sleduje trendy v krajinotvorbe vidieka, tak vie, že mnohé obce osobitnú pozornosť venujú tvorbe stromových alejí a obecných (komunitných) záhrad – viď napr. obce Hlboké a Raslavice. V Hlbokom dokonca starosta inicioval občanov – keď prebiehala pozemková úprava v obci – aby darovali 2 % svojich pozemkov na vytvorenie stromových alejí v chotári obce. Na verejnom zhromaždení v obci sa vtedy zišlo 500 občanov a súhlasili s jeho iniciatívou. Zapojili sa tiež do grantového programu „Zelené obce na Slovensku“ a boli úspešní.
Podľa môjho názoru, naša obec má v tomto smere veľký potenciál. Takéto aleje – a nemusia byť iba ovocné – sa dajú vytvoriť takmer pri každom vodnom toku. Tým by sa rozšírili zelené línie na ich brehoch, čo priaznivo ovplyvní ekosystém v našom chotári a občania si budú môcť dokonca oberať ovocie pre vlastnú potrebu. (Je to fajn pocit. Takto som si oberal čerešne v obci Drienica, okres Sabinov). Prirodzene, iba na pozemkoch obce a vlastníkov pozemkov, ktorí by vyjadrili súhlas. (Ide o pozemky, ktoré sa nevyužívajú na poľnohospodárske účely.)

  Ak by sme dokázali vytvoriť ovocnú alej v oddychovej zóne, tak by sa ovocné stromy stali – spolu so „ZOO“ – veľkým magnetom pre návštevu oddychovej zóny. Prirodzeným doplnkom oddychovej zóny by boli ešte náučné tabule o flóre a faune v riešenom území. Samozrejme i lavičky a prístrešky.
Čo na to poviete? Nie je to výzva pre všetkých občanov, ktorí sú schopní vykopať jamu pre stromčeky a premýšľajú o tom, ako osobne by prispeli k rozvoju obce v ktorej žijú?
  Moje skúsenosti s projektami mi ale napovedajú, že nie všetci občania sú už pripravení na celodedinské aktivity, ktoré od nás vyžadujú umenie spolupracovať. Žiaľ, zmenili sme sa. Neviem si napr. predstaviť, aby prišlo 300 občanov na sadenie stromčekov do Vilbachu, ako v spomínanej obci Hlboké (obec ma 1008 obyvateľov), keď išli vysadiť prvú alej.
  Preto sme pripravili jednoduchý plán. Začneme sadiť stromčeky najprv my (spolu s rodinnými príslušníkmi a priateľmi). Teda rodina Želonkovcov a moja. Pridá sa i Miro Tomas s rodinou, ktorého predkovia postavili drevenicu pri mlyne (rodina Kolumberova).

  Už dnes sa ukazuje, že tieto rodiny sa snažia držať ochrannú ruku nad Vilbachom (aj Miro Tomas patrí medzi iniciátorov petície proti výstavbe strelnice pri riečke Biela). Od Slovenskovešťanov bude závisieť, či sa k nám pridajú, alebo sa na nás budú z diaľky pozerať. Ak sa nám podarí získať väčšiu podporu občanov a samosprávy, pokúsime sa nájsť finančné prostriedky na prístrešky, lavičky a náučné tabule (možno pomocou grandu a sponzorov).
  A odkiaľ zoženieme stromčeky? No predsa nám rastú pred nosom – v našich záhradách, alebo v našom chotári (v Hlbokom stromčeky kúpili, resp. získali grantové peniaze na ich nákup). Napr. ja pestujem v sade v Agroturisrickej zóne Vygoda najmä stromy a kríky, ktoré nevyžadujú chemickú ochranu. Ide predovšetkým o rakytníky. Tieto rakytníky sa veľmi ľahko rozmnožujú. Postupne môžem dodať okolo 200 rakytníkov. Cena stromčekov rakytníka sa zvyčajne pohybuje nad 5 eur. Ja ich chcem darovať obci, ak bude záujem.
  Rovnako ľahko sa rozmnožuje i slivka „Bystrická“ (mladé stromčeky vyrastajú z koreňov materského stromu). Stačí ich iba presadiť. V záhradách ešte nájdeme veľa starých odrôd sliviek a jabloní. A treba ich zachovať, ako hovorí prof. Hričovský. (O možnostiach rozšíriť druhovú paletu vysadených stromov v ovocnej aleji budem písať neskôr.)

  Žiadnemu občanovi nemožno prikázať, aby prišiel pomáhať sadiť stromy v našom chotári. Veď ako vieme, je to vec ich vzťahu k dedine, životnej filozofie a hlavne charakteru. Prečo by sa preto nemohli spojiť občania, ktorým sadenie stromčekov prináša radosť? Ja takúto radosť pociťujem o to viac, že sa už môžem pozerať na výsledky mojej práce. Lesopark v Agroturistickej zóne Vygoda som začal budovať už v čase, keď ešte nestala ani jedna drevenica – r. 2004. (Bol som si vedomí toho, že ak chcem sa tešiť zo stromov, nemôžem to odkladať na poslednú chvíľu – stromy nerastú rýchlo ako zelenina.)
  Ale rovnako by som pociťoval radosť, keby Slovenskovešťania spojili sily pri sadení stromčekov v oddychovej zóne vo Vilbachu. Bol by to znak, že sa už konečne začínajú lámať ľady ľahostajnosti k rozvoju obce. Spolupráca – ak to ešte niekomu nedochádza – je najväčšou slabinou našej obce (rovnako ako v Agroturistickej zóne Vygoda – pozn. J.S.). 

AKO VYZERÁ LESOPARK V AGROTURISTICKEJ ZÓNE VYGODA PO 18 ROKOCH

                                    ( a aká by mala byť jeho podoba?) 

   Zvláštnosťou Agrozóny Vygoda je aj to, že lesopark má špecifické vlastnosti: v druhovej skladbe stromov sa vyskytujú aj ovocné stromy a kríky.

 S hrdosťou môžem povedať, že moja rodina od r. 2004 takýto „prototyp“ lesoparku už v riešenom území vybudovala, a teda môže byť inšpiráciou pre ďalších vlastníkov pozemkov. Mňa veľmi milo prekvapilo – keď som bol pred 6. rokmi na návšteve pri dcére vo Švédsku – že takýto „zmiešaný“ lesopark už existuje (a nielen tam). Dokonca boli tam záhony so zeleninou. Keď som sa týmto lesoparkom prechádzal v Malmo, v myšlienkach som bol v Agroturistickej Vygoda. Dokážeme to aj my? Osvoja si vlastníci pozemkov moju víziu rozvoja Agrozóny Vygoda?

  A ešte na záver jedno zamyslenie. Ak si pozriete nasledujúce fotografie lesoparku v Agroturistickej zóne Vygoda, tak by ste mali vedieť, že ho vytvorili traja nadšenci pre rozvoj Slovenskej Vsi.
Otázka znie: Ak by sa našlo ešte aspoň 100 nadšencov pre budovanie ďalších alejí stromov (lesoparkov i remíziek) v našom chotári  (a starali sa o vysadené stromy a kríky) – nezanechali by sme pre budúce generácie Slovenskovešťanov inšpirujúci odkaz?