POVOLEBNÉ REMINISCENCIE
Mnohí občania v našej dedine boli prekvapení mojim predvolebným listom (viď rubriku HISTÓRIA). Na naše pomery bol to počin prinajmenej nezvyčajný. Veď to bolo vidieť i na reakciách občanov. Zásadná otázka ale znie, či považujeme vyjadrenia občanov k „veciam verejným“ za tak prirodzené, ako napr. povinnosť rodičov starať sa o svoje deti. Ak by takéto správanie občanov nebolo výnimočné, potom by nás malo v liste zaujímať iba to, či text uvádza pravdivé údaje, neuráža a hlavne, či sa autor podpísal vlastným menom (a nie kritizovať načasovanie odoslania listu, ako sa vyjadrili niektorí občania na internete – pozn. J. S.)
V liste som tiež napísal, že naša bieda vyplýva z toho, že je oslabená kontrola občanov nad prácou starostu a poslancov. V mojom presvedčení ma utvrdil i starostov volebný leták, kde Slovenskú Ves prezentuje priam ako vzor pre celé Slovensko:
„Ako jediná obec v okrese sme pristúpili k exekúciam voči neplatičom. Návratka na obec predstavuje sumu 17 000 eur“. Položili ste si už otázku, prečo iné obce neuvalili exekúcie na svojich občanov? Alebo inak: Ak by ste boli vo funkcii starostu, resp. poslanca, túžili by ste sa do histórie Slovenskej Vsi zapísať ako prví „exekútori“ v obci (okresu)? Ste si istí, že naši potomkovia budú chváliť „odvahu“ starostu a poslancov“ (a naše mlčanie)?
Ako mal postupovať starosta a poslanci? Prinajmenej mali zvolať verejné zhromaždenie a predložiť občanom koncepciu vymáhania dĺžob od občanov. Nepoznám konkrétne prípady exekuovaných občanov, ale všeobecne platí, že neplatiči sú zvyčajne sociálne slabšie rodiny (alebo rodiny prechádzajúce krízou). Možno uvalené exekúcie na našich občanov sú presne tým prípadom, keď starostovi a poslancom by sme mali pripomenúť, že samospráva plní i sociálnu funkciu. Zastávam názor, že represívna funkcia nemôže byť nadradená sociálnej funkcii! Keby si starosta a poslanci osvojili tento princíp, potom by najprv museli premýšľať o vytvorení priestoru na spoznanie názorov Slovenskovešťanov na exekúcie (vypracovanie dotazníka, verejné zhromaždenie a pod.). Osobitne v prípadoch, keby sa exekučná žaloba vzťahovala na rodinu s malými deťmi a dôchodcov. Veď exekúcie môžu prehĺbiť sociálne problémy rodiny, nehovoriac o psychickej traume.
Len tak mimochodom: Nebolo by lepšie, keby si občania splatili dlh napr. verejnoprospešnými prácami v obci?
Ešte veľa (špinavej) vody musí pretiecť našim dedinským potokom, kým nám dôjde,, že máme starostu a poslancov len takých ako sme my. Sú takpovediac našou vzorkou, reprezentatívnou vzorkou nášho spoločného „ja“. Osobne som dospel k názoru, že kto „prekukne“ našu mentalitu, môže na našich chrbtoch spokojne „rúbať drevo“ a my mu ešte poďakujeme. A to nie je „záležitosť“ iba posledných ôsmich rokov. Pravda je taká, že starosta a poslanci už dlhé roky nemusia počítať s „nepríjemnými“ otázkami občanov, kritikou na verejných zhromaždeniach, či protestnými petíciami. Ozaj, viete dôvody, prečo v dedine nemajú starostovia a poslanci záujem organizovať verejné zhromaždenia v obci?
Som presvedčený, že keby starosta a poslanci boli pod permanentným tlakom verejnej kontroly, tak neziskame ani „neslávne slávne prvenstvo“ v exekúciach. Prinajmenej by starostovi a poslancom z plného hrdla vykričali, že tých 17 000 eur – ktoré „vybojovali“ exekúciou do pokladnice obce – mohli dosiahnuť napr. lepším organizovaním práce pri likvidácii poslednej (!) hmotnej pamiatky Badányiovcov v našej dedine (za ktorú zaplatili 36 000 eur).
Po voľbách sa dostali do vedenia obce aj občania, ktorí doteraz ešte nepracovali v samospráve. Treba však všetkým zvoleným zástupcom občanov popriať veľa chuti do práce a mnoho dobrých nápadov i správnych rozhodnutí. Čas ukáže, ako sa zapíšu do histórie Slovenskej Vsi. Ja môžem starostovi a poslancom iba sľúbiť, že keď nezmenia štýl práce samosprávy, tak v čase volieb opäť napíšem list občanom, kde sa vyjadrím k ich práci. Samozrejme, budem na našom webe naďalej pokračovať v uverejňovaní príspevkov o našej obci (a komentovať prácu starostu a poslancov).
Jozef Smrek