NOVÁ DOBA! – HOST VYHAZUJE VRCHNÍHO! /alebo : U NÁS TAKÁ OBYČAJ, SMREKA SA NEPÝTAJ, LEN SI DOBRE UŽÍVAJ

Slová čašníka – ktorý vo filme „Dedičství aneb Kurvahošigutntág“ – odchádza od stola hosťa (B. Polívku) zostali v pamäti mnohých divákov. Na tieto slová som si spomenul i ja, keď som premýšľal nad rozhovorom, v ktorom telefonujúci sa mi vyhrážal, že ma môže nahlásiť na políciu za krádež stromčekov z jeho pozemku v Agrozóne Vygoda!
Aby sme pochopili pointu príbehu, resp. „novej doby“, ktorá sa premieta do vzťahov ľudí v našej dedine, potrebujeme najprv objasniť záhadu, akým zázrakom na Vygode zrazu vyrástli stromy. A vôbec! Bolo nám ich treba? Veď dobre bolo, i keď stromy na Vygode neboli – keby sme v našom príbehu chceli parafrázovať známy výrok „zadubenca“ Paľa z poviedky Ťapákovci. Koniec koncov, môžeme dokonca povedať, že keby som mal myslenie „ťapákovcov“ v obci (rozumej občanov, ktorí a priori odmietajú novoty – pozn. J.S.) a zdieľal egoizmus „novej doby“, nikdy by nevznikla Agrozóna Vygoda. Rozmýšľajúc v duchu „novej doby“, vlastne nám netreba žiadne novoty, ani koncepcie a vízie, osobitne treba zakázať snívanie o spolupráci občanov pri budovaní útulnejšej Slovenskej Vsi!
Ale už dosť (seba)irónie. Ako autor projektu Agrozóny Vygoda som vedel, že ak chcem dosiahnuť jeho schválenie, nemôžem na ploche takmer 24 ha naplánovať iba stavebné pozemky – to vari uzná každý, kto je pri dobrom rozume. Preto otázka iba znela, kde naplánovať zelené plochy, resp. výsadbu stromov. Poznajúc situáciu v riešenom území (od starších občanov) naplánoval som malý lesopark pozdĺž lesnej cesty. V minulosti do tohto priestoru zasahoval ovocný sad, ktorý patril židovskej rodine Singerovcov.
Keď bol projekt schválený, tak som premýšľal, ako položiť základy lesoparku. Čas bežal a ísť pýtať vlastníkov pozemkov o pomoc, pre mňa znamenalo, že sa lesoparku nedožijem. Nech mi občania odpustia, ale vždy keď plánujem nejaký projekt, tak si spomeniem na sarkazmus Lendačana, ktorý na adresu „Sloviancanov“ poznamenal: „Kým povedia mlieko, tak i skysne“. Inak povedané, kým „Sloviancani“ bedákajú ako to urobiť, za ten čas Lendačania postavia 3 domy. Paradoxne mi pomohli občania, ktorí nevlastnia pôdu v Agrozóne Vygoda. Na začiatku to bol J. Zoričák, ktorý vtedy bol agronómom družstva. Jeho zásluhou sme získali náhradný pozemok. Najviac stromčekov som získal prostredníctvom Ing. J. Slivinského. Tretí človek, ktorý mi poskytol pomoc, je J. Kovalčík. Vlastní bager, a tak mi pomohol „kopať“ jamy pre väčšie stromčeky.
Zasadiť stromčeky je jedna vec a udržať ich pri živote druhá vec. Na jar som počítal škody, ktoré narobila zver. Preto som musel urobiť dočasné oplotenie a dosadiť stromčeky. Keď vyrástli, pridal sa ďalší škodca – pred Vianocami záhadne mizli borovice (aj limby). Napriek tomu sa mi podarilo vytvoriť celkom pekný lesoparčík. O to viac som sa nádejal, že po pozemkových úpravách sa mi za moju prácu poďakujú noví vlastníci pozemkov a iniciatívne prejavia záujem o projekt. Takto by sa pri prezentácii projektu dozvedeli – okrem iného – že existovala tiež lacnejšia varianta projektu. V preklade to znamená, že projekt by bol šitý len na pozemky rodiny Varholovej a mojej /spolu 1,7 ha/. My sme dali prednosť variante, ktorá riešila územie s rozlohou takmer 24 ha (vrátane rezervného pásma na vytvorenie sociálneho zariadenia pre seniorov – 5,2 ha).

Povedzte úprimne, akej variante by ste dali prednosť, keby ste vedeli, že druhá varianta vám zvýši náklady a pridá prácu? Možno žiadnej a určite si poviete, že to bol bláznivý nápad, keby ste ešte vedeli počet vlastníkov pôdy (okolo 90). Len na doplnenie informácii o projekte ešte uvediem, že zmluvu o spolupráci som uzavrel iba s dvoma vlastníkmi pôdy. Pokus o dohodu s ostatnými vlastníkmi som vzdal už na začiatku – obával som sa totálnej vyčerpanosti z rokovaní. Doteraz nemôžem uveriť, že projekt sme zvládli. Celý proces od vzniku nápadu po schválenie projektu trval dlho a finančne takmer prekročil moje možnosti (4 roky práce). Zdôrazňujem (a to by mali vedieť všetci vlastníci stavebných pozemkov) : Bez finančnej, organizačnej a morálnej podpory rodiny Varholovej a členov mojej rodiny, by som to nikdy nedokázal.
Suma sumárum, dnes môžeme povedať, že vlastníci pôdy – aj tí, s ktorými som neuzavrel zmluvu o spolupráci – už vedia o novej hodnote pozemkov v Agrozóne Vygoda.
Žiaľ, „nová doba“ už tak presiakla do nášho života, že u vlastníkoch pôdy sa vyvinul SYNDROM NÁHLEJ STRATY PAMÄTI – zrazu si nevedia spomenúť, komu by sa mali ísť aspoň poďakovať za stavebné pozemky. Takto oblúkom sa dostávame k prapríčine toho, že som sa miesto vďačnosti dožil obvinenia z krádeže. To, že sťažovateľovi stúpla cena pozemkov minimálne na 60 000 eur je v tomto prípade už len nepodstatný detail, nič! Skrátka, diagnóza nepustí!
Poznanie oslobodzuje, a preto sa vráťme k rozhovoru, aby sme lepšie poznali „duchovný“ rozmer a logiku nositeľov „novej doby“ v Agrozóne Vygoda. Keď sa mi „ochranca prírody“ vyhrážal oznámením na políciu, tak som mu povedal, že tieto stromy som zasadil ja. To ho však nevyviedlo z miery. „Tieto stromy sa zasadili samosejom“ – kontroval. Kedže išlo o hraby, tak som sa ešte opýtal či tu v lese videl rásť hraby. Po skončení rozhovoru mi bolo dlho smutno zo správania o 20 rokov mladšieho človeka, ktorého otca som si mimoriadne vážil. (A iba z úcty k nemu neuvádzam meno majiteľa pozemku. Som si istý, že ak by otec žil, len by krútil hlavou nad jeho správaním.)
A to ešte nebol koniec. O niekoľko mesiacov sa objavil na scéne jeho syn. Zastavil sa pri mne a oznámil mi, že on si nepraje, aby som na ich pozemku strihal stromy. Ja som odpovedal, aby mi ukázal tie stromy. Na pozemku vytiahol mobil a pomocou aplikácie GPS chcel dokázať svoju pravdu. Čuduj sa svete, ani jeden strom nebol ostrihaný. (Výchovný rez som vykonal na stromoch na susednom pozemku kvôli elektrickému vedeniu.) Bolo vidieť jeho zmätenosť, ale aby prejavil veľkú snahu sa ospravdlniť, to povedať nemôžem. Mladíkovi by pomohlo – keď bude spor riešiť pomocou GPS – aby si najskôr zistil, ako sa kedysi v dedine správali k človeku, ktorý niekomu pomohol zveľadiť majetok alebo poskytol pomoc. Tak by sa dozvedel , že bolo zvykom prinajmenej sa najprv poďakovať a až potom začali „reč“ o tom, čo ich trápi („Kto prvý dáva, ten dvakrát dáva“ – zvykli vravievať.)
Čo sa to dnes porobilo s ľuďmi? Je to iba môj pocit? Alebo všetko je v „novej dobe“ v poriadku, len tí čo to nechápu, nie sú celkom v poriadku, takpovediac zaspali dobu? Určite naši predkovia neboli vo všetkom lepší. Ale prečo sa darilo starým „Sloviancanom“ v období medzi 1. a 2. sv. vojnou zakladať rôzne spolky a spoločnosti (zameraných na pozdvihnutie života ľudí a obce) – a nám nie? Môžme sa chváliť do samého neba, čo všetko sme urobili pre rozvoj obce, ale priznajme si, po r. 1989 len využívame projekty, ktoré nám zanechali naši predkovia (urbárske spoločnosti, Potravné družstvo, škola, kultúrny dom, požiarna zbrojnica, obchod Jednota, vodovod, plynovod a pod.).
Na rovinu povedané, MY SME IBA UDRŽBÁRMI TOHO, ČO DOTERAZ VYTVORILI GENERÁCIE PRED NAMI – SAMOSPRÁVA NEINICIOVALA, BA ANI AKTÍVNE NEPODPORILA ŽIADNY ORIGINÁLNY PROJEKT OBČANOV, KTORÝ ZANECHÁ ZA NAŠOU GENERÁCIOU POZITÍVNY ODKAZ V ROZVOJI OBCE.
„Hrabový“ príbeh v koncentrovanej podobe odkryl našu biedu, ale zároveň nám dáva príležitosť zamyslieť sa nad tým, kto sme – a či sa ešte spoznávame – a kde smerujeme.
V právnej rovine „niet čo riešiť“. I keď som zobral 4 hraby, novému majiteľovi pozemku zostalo ešte 20 stromov. Redukciou počtu stromčekov som vytvoril lepšie podmienky pre rast ostatných stromov (v lese sa sadia stromčeky hustejšie a neskôr sa vykonáva tzv. prerezávka). V našom prípade som stromčeky vykopal. Nehovoriac o tom, že som mohol zobrať všetky stromčeky (viď zákon 504/2003 Z.z, Čl.1, § 2 – „nájomca pozemku prenechaného na poľnohospodárske účely je oprávnený brať z neho úžitky“).
TO, ČO JE V TEJTO SÚVISLOSTI PODSTATNÉ (A ALARMUJÚCE PRE ĽUDÍ, KTORÍ SI VÁŽIA SVOJU DÔSTOJNOSŤ), AKO SA ZMIERUJEME S POVÝŠENECTVOM A NEÚCTOU K PRÁCI ČLOVEKA. Arogancia je nesmrteľná. Ale že arogantní ľudia nie sú nútení pozrieť sa do zrkadla verejnej mienky v dedine, vďačia nám, našej otupenosti. Pod ťarchou doby – hnaný pudom udržať sa nad vodou – krčíme sa stále viac a viac a už sa z predklonu nedokážeme narovnať, aby sme sa i my pozreli na seba v zrkadle. A vôbec. Spoznali by sme sa?
Pozerajúc do zrkadla našej dediny, vyzerá to tak, že sa dožijeme aj toho, že keď nám niekto napľuje do tváre, my mu ešte poďakujeme a poprosíme o prepáčenie : Prepáč, že som si dovolil zobrať 4 hraby, ktoré som zasadil a poctivo staral, už to neurobím, ešte raz prepáč ! A ešte prepáč, že som si dovolil aj Tvoju lúku premeniť na stavebný pozemok bez tvojho súhlas. Je mi ľúto, že som ti strpčil život. Ďakujem, že si ma upozornil, že som veľmi zlý človek, polepším sa. – asi takto bude vyzerať, ak budeme v dedine ako ovce. Potom už si len treba zvyknúť na používanie oslovenia „pán veľkomožný“, ako boli naši dedovia zvyknutí oslovovať napr. pána Matiašovského, ktorý mal kúriu pri katolíckom kostole.
Otázka teda stojí, ako sa vyrovnať s „novou dobou“ v Agrozóne Vygoda? Majitelia pozemkov sa musia rozhodnúť, ktorý svet je im bližší: svet spolupráce, alebo svet ľudí „novej doby“, ktorí sa správajú tak, akoby im stavebné pozemky spadli z neba. Neviem akú cestu si zvolia majitelia pozemkov. Ale všetci by mali vedieť, že projekt pre rozvoj obce a vybudovanie platformy pre alternatívne bývanie a aktivity občanov v agroturizme som neinicioval preto, aby sa mi niekto vyhrážal políciou!
Moje skúsenosti hovoria, že ľudí „novej doby“ zaujíma Agrozóna Vygoda len z pohľadu zisku. Ak už dosiahnu cieľ (stavebný pozemok), v tej chvíli prestanú sa zaujímať o spoluprácu, nehovoriac o ich záujme o financovanie projektu. Oni žijú v inom svete, v inej dimenzii. Slová ako nezištnosť, vďačnosť, pokora, či empatia im nič nehovoria. Tobôž princíp rovnomerného rozloženia nákladov medzi vlastníkov pozemkov v riešenom území. Sem – tam sú precitlivení, keď sa nahlas začne hovoriť o skúsenostiach s nimi, ale to je všetko, čo sa dotkne ich svedomia. (Len tak na okraj: V našej dedine v minulosti človeka bez svedomia nazývali „bridos“ – aj spomínaný veľkomožný pán MATIAŠOVSKÝ si vyslúžil tento „titul“ – tak bol uchovaný v pamäti mojej starej mamy.)
Nebudem preto ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ak v Agrozóne Vygoda získajú prevahu bridoši“ – reprezentanti „novej doby“ – negatívne sa to premietne nielen do jej rozvoja, ale tiež do medziľudských vzťahov: budeme žiť vedľa seba, a predsa v dvoch rozdielnych svetoch.

Jozef Smrek

POZNÁMKA

O skúsenostiach s majiteľmi pozemkov píšem v pripravovanej kronike, ktorá zachytí históriu Agrozóny Vygoda od jej vzniku. Súčasťou kroniky bude tiež zoznam vlastníkov pozemkov a ich podiel (práca, finančný príspevok) na tvorbe a zveľaďovaní Agrozóny Vygoda – vo vzťahu k rozlohe a hodnote pozemkov, ktoré vlastnia, resp. vlastnili. Pri každom mene bude taktiež uvedené, či sa poďakoval tvorcom projektu. (Samozrejme, v kronike budú zachytené i postoje starostov a poslancov k projektu Agroturistickej zóny Vygoda.)
Kronika, okrem iného, poslúži historikom – keď budú písať druhý diel publikácie o dejinách našej obce – dešifrovať zakladateľov Agrozóny Vygoda. Teda či vznikla za aktívnej podpory vlastníkov pozemkov v riešenom území a samosprávy, alebo bola po organizačnej a finančnej stránke výlučným dielom rodiny Varholovej a rodiny Smrekovej.
Dnes si ešte málo občanov uvedomuje, že obnovenie osídlenia pri potoku Barnahógy vo forme projektu Agroturistickej zóny Vygoda je historická udalosť. Prvýkrát v dejinách obce nie sú zakladateľmi „osady“ zemania (viď knihu o Slovenskej Vsi), ale jej oficiálnym zakladateľom je OZ Slovenská Ves – Vygoda – Nový Šajerberg – Krig
Jozef Smrek