VÁŽENÍ ČLENOVIA PASIENKOVÉHO SPOLOČENSTVA ĽANDY.

     NIE JE ZVYKOM PÍSOMNE KOMUNIKOVAŤ MEDZI SEBOU, ALE MOŽNO SLABÁ KOMUNIKÁCIA PATRÍ MEDZI NAŠE NAJVÄČŠIE SLABINY PRI HĽADANÍ CIEST V NAPREDOVANÍ NÁŠHO SPOLOČENSTVA. Ale poďme pekne poporiadku. Blíži sa výročná schôdza a môžeme sa rozhodnúť pre 2 scenáre :

Prvá alternatíva: Tradičná schôdza a takmer žiadna konštruktívna diskusia.

Druhá alternatíva: Už pred schôdzou preštudovať materiál, resp. návrhy na vytvorenie novej stratégie            smerujúcej k lepšiemu využitiu potenciálu, ktorý skrýva dedičstvo našich predkov. Inými slovami povedané, keď ide o závažné strategické rozhodnutia /reformu/ v živote našho Pasienkového spoločenstva, potrebujeme viac času na rozmýšľanie.

A ešte presnejšie,  dozrel čas, keď si spoločne musíme položiť otázku, či v dnešnej zložitej dobe máme šancu presadiť sa doterajším štýlom práce a spolupráce. Ak dospejeme k záveru, že nemáme šancu, potom zároveň musíme odpovedať na otázku, čo nové potrebujeme urobiť, aby sa naše hospodárske výsledky podstatne zlepšili.

   Opäť máme pred sebou 2 scenáre.

 Prvá alternatíva : Kedže myslenie bolí, budeme sa tváriť, že veľké zmeny netreba robiť, teda navrhneme iba kozmetické         úpravy. Bodka.                                                                                                             

  Druhá alternatíva: Oprieme sa o skúsenosti našich dedov a pokusíme sa rozpracovať už schválené strategické rozhodnutie odštartovať gazdovanie na Ľandoch vo vlastnej réžii.

1. R. 2012 sme totiž vypovedali nájomnú zmluvu s RD Spišská Belá, pretože sme sa rozhodli chovať hovädzí dobytok. Po ekonomickej analýze bol strategický projekt pozastavený s tým, že keď vzniknú lepšie podmienky, budeme pokračovať v nastúpenej ceste. / Nedostatok kapitálu na nákup základného stáda, plat pre ošetrovateľov zvierat a nákup základných poľnohospodárskych strojov je našim najväčším problémom pri rozbiehaní gazdovania./

Dnes je trochu situácia iná – Ministerstvo poľnohospodárstva prijalo nové pravidlá na podporu farmárov.

Keď cheme pokračovať v začatom diele, nemali by sme zabudnúť, že naši dedovia tiež veľkú dôležitosť pripisovali rozvoju poľnohospodárskych aktivít, osobitne živočíšnej výrobe. /viď knihu o Slovenskej Vsi, str. 126 / Veď  keď sa zamyslíme nad naším názvom „Pasienkové spoločenstvo“, tak nám to napovedá, že bol odvodený od hlavnej činnosti našich starých rodičov, teda chovu zvierat.

 

Zásadná otázka : CHCEME SKUTOČNE POKRAČOVAŤ V TRADÍCII NAŠICH PREDKOV ?

 

Ak sa rozhodneme oživiťpoľnohospodársku činnosť, automaticky vyvstanú minimálne tieto otázky :

     1.Budeme iba kopírovať aktivity našich dedov, alebo využijeme aj iné farmárske skúsenosti ?

2.Kde zoženieme peniaze na novú formu podnikania v našom spoločenstve?

3.Kto z nás je ochotný pustiť sa do tak náročnej práce? O to skôr, že si nemôžeme dovoliť neúspech.  

Moja odpoveď je takáto :

1. Určite treba prihliadať na skúsenosti farmárov, dokonca aj v iných štátoch. Ja a moja rodina máme napr. najlepšie zmapovanú situáciu v Nórsku /12 rokov kontaktov/. Pred dvoma rokmi som 5 mesiacov pracoval predovšetkým na ovčej farme. Išlo o farmu zameranú na chov mäsového plemena oviec. Ak by sme sa rozhodli ísť touto cestou aj my, jednou z výhod je to, žeby sme nemuseli platiť baču a jeho pomocníkov, kedže odpadá dojenie. Na začiatku by sme museli zvládnuť servis okolo oviec sami, teda môžeme ušetriť na ich plate. Takmer každý nórsky farmár /v oblasti kde som žil /, mal 2-3 zamestnania. Farma plus práca vo firme. Pritom vlastnili väčšinou 40 – 100 ha pôdy. A to nie je všetko. Často vytvoria združenie / 2 – 6 farmárov / s cieľom uľahčiť si prácu a financovať náročnejšie projekty. Mimochodom, keď naši rodičia pracovali v JRD, druhé zamestnanie ich čakalo doma. OBNOVENIE GAZDOVANIA NA ĽANDACH takto ponúkne podielnikom šancu vytvoriť si v Ľandovskom areáli druhé zamestnanie.
2. Zohnať peniaze, to je už poriadna výzva. My však – obrazne povedané – nechceme kupovať dom na kľúč. My chceme kúpiť stavebný materiál, ale dom chceme postaviť svojpomocne. Taktiež nemusíme kupovať stavebný pozemok, lebo ho vlastníme. Dokonca máme aj objekt na ovčinec! To znamená, že už na začiatku môžeme odpísať niektoré náklady. I tak si však musíme spočítať každé euro. Tak teda spoločne počítajme, čo nám lúky prinášajú za jeden rok. Od RD Spišská Belá dostávame za 80 ha pôdy približne 4 000 eur. A to je všetko. Žiadna pridaná hodnota. Máme však aj inú možnosť. Opäť vypovedať nájomnú zmluvu s RD a pokračovať v začatom projekte. Keď by sme sami boli príjemcami dotácií od štátu, tak by sme za 80 ha lúk dostali približne 10 400 eur. Samozrejme, z toho by vyplynuli určité povinnosti. Museli by sme vytvoriť zodpovedajúcu dobytčiu jednotku /napr. chov oviec, kráv/ a postarať sa o kosenie. Ja sa prikláňam ku chovu oviec, ale treba zároveň rozmýšľať o chove ďalších dvoch – troch druhov zvierat. Taktiež do zisku môžeme počítať napr. dotáciu na chov oviec / za 7 bahníc 80 eur/. Myslím, žeby sme sa mali zamerať najmä na chov čistokrvných zvierat. Je to náročnejší chov, ale výnosnejší. Možno i preto sa naši dedovia zamerali na chov plemenných býkov. Súbežne – podľa môjho názoru – by sme mali rozmýšľať o vytvorení ovocného sadu. V minulosti Ľandy mali lesnú škôlku. Je pravda, že máme veľmi zlú pôdu a polohu pre mnohé druhy ovocných stomov. V tomto smere mám už určité skúsenosti. Preto sa v našej agroturistickej zóne Vygoda zameriavam hlavne na menej náročné dreviny, ako je rakytník, arónia a ríbezle. Ak by sme postupne dokázali rozmnožovať tieto dreviny, ale i ďalšie, tak by sme mali šancu vytvoriť veľký sad. A náklady by nemuseli byť vysoké – až na oplotenie. Potom by sa nám už otvorili nové možnosti pri ich spracovaní, predaji i nášho samozásobovania – jedli by sme ovocie ošetrované bez chemikálií.
3. Kto však zaplatí nákup oviec, keď na začiatku nedisponujeme dostatočným balíkom peňazí? Veď potrebujeme nakúpiť aspoň 50 – 75 jahničiek a  plemenné barany. Ja by som navrhoval chovať plemeno suffolk, sú však drahšie. V tomto roku jahnence môžeme kúpiť aj za 3 Eura za 1 kg váhy. My však môžeme chov odštartovať až po opätovnom vypovedaní nájomnej zmluvy s RD /v roku 2017/. Čas by sme mali využiť na prípravu chovu a získanie kontaktov s chovateľmi.
4. Ak nakúpime ovce, či iné zvieratá, už naspäť je cesta takmer nemožná. Musíme ešte predtým spoločne nahlas prediskutovať argumenty, prehodnotiť našu stratégiu a vytvoriť predpoklady na efektívnejšie využitie Ľandov. Treba si uvedomiť, že je to predovšetkým problém vytvorenia stratégie v horizonte najmenej nasledujúcich 10 – 20 rokov. Čím viac bude konštruktívnych názorov, tým lepšie. Možno by bolo dobré – ak chceme vypočuť názory i podielníkov žijúcich ďaleko od Slovenskej Vsi – vytvoriť internetové diskusné fórum k tejto kľúčovej téme. Ja som sa k otázke stratégie vyjadril ešte v časoch, keď som na schôdzi zastupoval moju mamu. Vtedy som v diskusii okrem iného povedal, že naši starí rodičia si museli najprv zarobiť, aby mohli vlastniť Ľandy. Kedže sme ako dediči nič neinvestovali, mali by sme peniaze investovať do rozvoja, a nie si zisk rozdeľovať medzi seba. Vtedy mi niektorí zatlieskali, ale nikto sa ma neopýtal, kde by som ten zisk investoval. Bolo teda zrejmé, že sa nikto hlbšie nezamyslel nad mojim návrhom strategického smerovania nášho spoločenstva. Dali sme sa zlákať prítomnosťou a nechceli sme sa zaoberať problémami budúcnosti – a tie nás teraz dobehli. Možno tiež povedať, že vtedy ešte nedozrel čas, nevznikla potreba príjímať netradičné riešenia.
5. Suma sumárum, naše spoločenstvo nemá peniaze, aby samo zvládlo nákup oviec a krmiva, zaplatiť baču, či zvládnuť ďalšie náklady súvisiace s chovom oviec. Na druhej strane sme podielnici, ktorí žiadne peniaze neinvestovali do jeho rozvoja. Trochu sa zastavme a položme si zásadnú otázku: Poznáte farmára, ktorý nič neinvestoval do svojej farmy? Dokonca nechce pracovať na svojej pôde, ale zároveň sa domáha zisku? /Ak nie, potom Vám pošepnem – to sme my. Je to smutné, ale pravdivé./
6. Navrhujem- komu to dovoľuje rodinná finančná situácia – aby sme časť oviec kúpili z vlastných peňazí. Keď by sa zveľadilo stádo, každému by sa mali vrátiť peniaze aj s úrokmi, ktorých výška by sa odsúhlasila na členskej schôdzi. Investori z našich radov by nestratili kontrolu nad svojimi peniazmi – zostali by „vlastníkmi“ toľkých oviec, koľko kúpili. Ja som nič nové nevymyslel. Všetko tu bolo, len v inej podobe. Naši rodičia chovali ovce doma a na jar ich dali na košiar. Nové bude iba to, že ovce i cez zimu zostanú na Ľandoch. V rámci vyrovnania finančných nákladov na krmivo cez zimu a servis okolo oviec, by si investori na druhej strane nenárokovali podiel zo zisku za predaj jahniat /napr. dva – tri roky/. Tieto jahnence by boli určené na rozšírenie stáda. Naš problém s investíciami trochu pripomína časy, keď sa naši starí rodičia museli rozhodnúť, či uveria argumentom starého otca rodu Tomasovcov, alebo dekanovi Haberovi, ktorý odhováral Slovenčanov od kúpy Ľandov. Podľa slov pána Bombaru, stalo sa, že gazda doniesol peniaze na kúpu podielu, ale na druhý deň – po rozhovore s dekanom Haberom – prišiel požiadať o vrátenie zálohovaných peňazí. Zaujímavá bola koncovka. Po určitom čase vyrezali časť lesa a predajom dreva získali naspäť peniaze, ktoré investovali do kúpy pôdy. Každý z nás sa musí rozhodnúť. Kto veľmi pochybuje o životaschopnosti obnovenia gazdovania na Ľandoch, nech radšej neinvestuje do nákupu oviec, či iných zvierat, lebo je to beh na dlhé trate. Budú hundrať a zbytočne odoberie energiu ľuďom, ktorí okrem driny chcú pociťovať radosť zo spoločnej práce. Potrebujeme ľudí, ktorí nenariekajú nad vzniknutým problémom, ale hľadajú riešenia – a problémov bude nad hlavu. Samozrejme, celý projekt je postavený na princípe dobrovoľnosti. Dokonca sa doporučuje najmä starším ľuďom, aby finančne nevstupovali do projektov. Radšej by mali investovať do svojej zdravej výživy, či kúpeľnej liečby. Každý si totiž musí uvedomiť, že hlavnú ťarchu rizík preberú tí členovia, ktorí investujú do projektov a členovia pracovných skupín. Prípadné straty /úhyn zvierat, krádež a pod. / neponesú podielníci, ktorí vyhodnotia projekty ako vysoko rizikové a nezapoja sa do žiadneho projektu. V každom prípade by dôsledky neúspechu mali byť menšie, ako keby nám na rozbehnutie gazdovania požičala peniaze banka. Keď vznikne dobrý tím, kde nebude vládnuť zákernosť, ale dobroprajnosť a pracovitosť, rizika budú malé.
7. Súčasťou novej stratégie je trvalá ochrana majetku na Ľandoch, čo v preklade znamená zabezpečiť strážne služby celých 24 hodín. Je to takpovediac jedna z podmienok, ak chceme doviesť projekt do úspešného konca. Veľmi oceňujem to, že už v tomto smere náš výbor predvídavo podnikol kroky a postavili sme domček, v ktorom môžu bývať opatrovatelia oviec, či inych zvierat, ktorí zároveň zabezpečia ochranu Ľandovského areálu. V určitom zmysle moje návrhy sú detailnejším rozpracovaním nášho projektu obnovenia gazdovania na Ľandoch, pokusom znížiť riziká a náklady v poľnohospodárskom podnikaní.
8. Vráťme sa teraz k myšlienke „trvalého osídlenia Ľandov“. Moja predstava je takáto: Mali by sme na začiatok – podľa môjho názoru – vytvoriť dve pracovné skupiny. Jedna by mala na starosti chov oviec, druhá skupina založenie ovocného sadu. Veď dokonca niektorí naši členovia, resp. naše deti, majú skúsenosti v ovocných sadoch v Taliansku. Čo keby pripravili vlastný projekt ? Ak by sa našli nadšenci pre konkrétne projekty – MÔŽE TO BYŤ I PODIELNIK SO SVOJOU RODINOU /podčiarkol J.S./ — mohla by napr. vzniknúť skupina pre chov ďalších druhov zvierat, chov včiel, pestovanie liečivých byliniek, či vianočných stromčekov a neskôr aj pracovná skupina pre rozvoj agroturizmu. Aj chov rýb môže byť zaujímavý. /V minulosti tu existoval rybník./To sú iba námety, nič viac. Veď život vytriedi tie projekty, ktoré nebudú dostatočne rentabilné. Je tu šanca najmä pre tých, ktorí pre svoje záľuby nemajú dostatok priestoru a môžu ich rozvinúť. Po skúsenosti netreba ísť ďaleko. Ak pôjdete teraz na jar nakupovať do Belej kvety, či stromčeky do záhrady, tak sa opýtajte majiteľa obchodu, pána Jezerčáka, ako začínal. Ja som sa už pýtal – najprv bola záľuba, hobby. Keď objavíme v sebe záľubu venovať sa zmysluplnému „koníčku“ a budeme mať ešte schopnosť dať dokopy rovnakých nadšencov, spoločne sa môžeme dopracovať k veľmi slušným výsledkom. Stručne povedané, kto nechce stále pozerať telenovely, alebo kecať pri pive, môže sa chytiť roboty. Naša práca je kľúčom na zhodnotenie pôdy, ktorú sme zdedili. Pozná niekto inú cestu?
9. Keď by sa schválil projekt na chov oviec, potom by výbor vytvoril 5 – 7 člennú pracovnú skupinu, ktorá by zabezpečovala servis okolo oviec a taktiež zabezpečovala stráženie areálu. Pokiaľ chov oviec nebude prinášať zisk, členovia skupiny by mali robiť zadarmo.

V budúcnosti by bolo ideálne, keby na Ľandach trvalo bývala manželská dvojica, ako správcovia areálu a členovia pracovných skupín. To by si však museli na seba zarobiť.

 

     Vážení členovia Spoločenstva, chcem sa Vám ospravedlniť, že v mojom liste som nemohol detailnejšie opísať silné i slabé stránky navrhovanej stratégie. List by už bol veľmi dlhý. Bude však diskusia na členskej schôdzi, takže tam bude priestor na výmenu názorov.

 

Možno starší ľudia by potrebovali predstaviť navrhované zmeny /reformu/ v jednoduchšej podobe, aby lepšie pochopili ich zmysel a čo sa očakáva od podielníkov.

 

Ak sa pozrieme na problém z tohto uhla, tak stručne by sme to mohli vyjadriť takto :

 

1. KEĎ CHCEME ZLEPŠIŤ HOSPODÁRSKE VÝSLEDKY, NESTAČÍ NA VÝROČNEJ SCHÔDZI ZVOLIŤ VÝBOR. Každý z nás – prihliadnúc na zdravie a možnosti – môže svojou prácou či podporou projektov prispieť k zveľadeniu dedičstva starých rodičov. Niekedy postačí iba dobré slovo a povzbudenie                                                                                                                     2. Hlavnou úlohou novozvoleného výboru musí byť OBNOVENIE TRADÍCIE GAZDOVANIA NA ĽANDOCH.
2. O úspešnosti REFORMY v konečnom dôsledku rozhodne NAŠA SCHOPNOSŤ SPOLUPRACOVAŤ, a v neposlednom rade CHARAKTER ľudí, ktorých si zvolíme do výboru.
3. KĽÚČOM k naštartovaniu gazdovania na Ľandoch sú aktivity pracovných skupín /tímov/ pri realizácií projektov, ktoré sami vytvoria. Pracovnú skupinu /tím/ môže tvoriť podielnik so svojou rodinou alebo nadšenci pre projekt z radov podielníkov a členov ich rodín.
4. REFORMA VYTVORÍ PODMIENKY PRE SPRAVODLIVEJŠIE DELENIE ZISKU, AK HO NAŠIM UMOM A PRÁCOU DOKÁŽEME VYTVORIŤ. Vzniknú 3 kategórie odmien. Najvyššiu výšku odmien si budú môcť nárokovať tí naši členovia, ktorí investujú do projektu a zároveň budú pracovať na realizácii projektu v rámci pracovnej skupiny / napr. projekt na chov oviec/.

Druhú skupinu vytvoria podielnici – investori, ktorí finančne podporia niektorí z projektov, ktoré postupne vzniknú na Ľandoch. Budú mať menší podiel na zisku preto, lebo nebudú pracovať v pracovnej skupine /tíme/. Dôvody môžu byť rôzne. Napr.bývajú ďaleko, alebo sú zaneprázdnení vlastnými aktivitami, či nedovolí im to zdravotný stav.

V tretej skupine budú tí členovia, ktorí sa z rôznych dôvodov nezapojili do činnosti pracovných skupín a ani neinvestovali do žiadneho projektu. Kedže sa aktívne nezapoja do činnosti pracovných skupín a ani finančne nepodporia žiadny projekt, ich podiel na zisku bude najmenší.Treba však pripomenúť, že naše Pasienkové spoločenstvo musí splácať dlhy a časť zisku musí ísť na splátky. V 1. etape budú môcť teda počítať iba s naturálnymi prebytkami. To znamená prebytky v ovocnom sade, či pri chove domácich zvierat. Bude to i tak viac ako teraz, lebo dnes nevykazujeme zisk z poľnohospodárskych aktivít / rozumej : z našej práce/.

7. Potrebujeme nastaviť pravidlá tak, aby PRACOVNÉ SKUPINY / tímy/ mali optimálne podmienky na realizáciu svojich projektov, a aby motivovali ľudí pracovať. Napr. členovia tímov by mali právo mať v stáde – o ktoré sa budú starať – i vlastné ovce.
8. JE NAJVYŠŠÍ ČAS, ABY SME PRIPRAVILI MLADŠIU GENERÁCIU NA PREBRATIE ZODPOVEDNOSTI ZA ĎALŠÍ OSUD PASIENKOVÉHO SPOLOČENSTVA.

/Ako ich však chceme pripraviť, keď im nevytvárame dostatočné podmienky a priestor na získanie skúsenosti zo spoločnej práce a nadobudnutia pozitívneho vzťahu k nášmu Pasienkovému spoločenstvu.

Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že ani väčšina z nás nenadobudla taký citový vzťah k Ľandom, aký mali naši starí rodičia. A to z jednoduchého dôvodu: Našich starých rodičov predovšetkým spájala spoločná práca. Nás zatiaľ viacmenej spája iba list  vlastníctva uložený na katastri v Kežmarku./

   Keď sa vytvorí skupina podielnikov, ktorí budú chcieť tento stav napraviť, rád sa k nim pridám. Keď už pre nič iné, tak preto, lebo cez tvrdú prácu našich starých rodičov sme sa dostali zadarmo k vlastníctvu klenotu Slovenskej Vsi, čím Ľandy nepochybne sú – či nie ?

                                       S prianím všetkého dobrého                             Jozef Smrek                                                                 P. S.

     Ak sa niekto pri čítaní listu nesústredil na jeho podstatu, ale hľadal za ním moje úsilie dostať sa do vedenia urbárskej spoločnosti, tak bude sklamaný. Tak ako nemôžem kandidovať do samosprávy, lebo nie som občan Slovenskej Vsi, tak rovnako nemôžem kandidovať do vedenia Pasienkového spoločenstva, lebo nie som jej podielnikom. S veľkou pravdepodobnosťou sa stanem podielnikom neskôr. Prirodzene, moje návrhy si nenárokujú byť najlepším riešením. Je to môj príspevok do konštruktívnej diskusie. My všetci sme totiž veľmi malí hráči a silní môžeme byť iba vtedy, keď sa naučíme spolupracovať. Kto chce vstúpiť do tejto diskusie, mal by to mať vždy na pamäti.